Jar v záhrade
Jar bola nedávno ešte len za dverami a zrazu sa rozbehla plným prúdom. Nestačíte sledovať, koľko nových kvetov denne skrášli vaše okolie, pričom iné už odkvitajú? Sme na tom rovnako. Keď sa príroda zobúdza, je to ideálny čas zobrať deti von. Toľko podnetov pre potešenie očí i mysle si netreba nechať ujsť!
Jar bola nedávno ešte len za dverami a zrazu sa rozbehla plným prúdom. Nestačíte sledovať, koľko nových kvetov denne skrášli vaše okolie, pričom iné už odkvitajú? Sme na tom rovnako. Keď sa príroda zobúdza, je to ideálny čas zobrať deti von. Toľko podnetov pre potešenie očí i mysle si netreba nechať ujsť! Nie je nič krajšie, ako stráviť jarné dni vonku v prírode, na záhrade, v parku, prechádzkami popri rieke, alebo si len tak sedieť či hrať sa na balkóne. Je úžasné vychutnať si plným dúškom farebnú paletu vôní, ktorú pre nás jar každoročne nachystá.
Neodmysliteľnou súčasťou našej rodiny je aj sadenie v záhrade. S deťmi máme od mala dohodu, že si každý môže vybrať kus zeme a starať sa o ňu. Spočiatku sme medzi záhonmi zeleniny preskakovali traktor, bager i autíčkové dráhy.
Postupom času sa však v deťoch zvyšoval záujem vypestovať si niečo svoje. Samozrejme, že niečo chutné, sladké, nenáročné…V permakultúrnych záhonoch vysádzame rastliny podľa toho, či si navzájom vedia pomôcť alebo sa podporiť v raste. Deti však najčastejšie používajú intuíciu. Sadia si to, čo radi jedia. A tak si začali pestovať každý podľa svojho gusta. V záhrade nám ako prvé pribudli nové jahody i veľa jedlých krov.
Každoročne sa k tomu pridal aj hrach, cibuľa, cesnak, mrkva či mak. Pomaly si deti s úžasom začali pestovať aj priesady rajčín, papriky či kalerábu. Pozorovanie malého semienka, ako sa mení zo dňa na deň, je naozaj zázračná vec. Tá žiara v detských očiach, keď čarovne zo semienka zrazu vyrastú prvé listy, poteší každého. Deti milujú to prekvapenie, keď sa ráno zobudia a ich rastlinka je zase o niečo väčšia a silnejšia. Nevedia sa dočkať tej chvíle, keď si už samotný plod vložia do úst.
Príroda je v tomto dobrý učiteľ, a nie len trpezlivosti. Vedie pomaly deti k tomu, aby vydržali pri tom, čo začali. A hlavne nás všetkých učí starať sa aj o niečo iné a niesť zodpovednosť za svoje činy. Nenasadíš, nemáš. Prejdeš to tatrovkou, nerastie. Nepríde hasičské autíčko, vyschne. Pozorovanie a skúsenosť je najlepší učiteľ.
Viete, že pestovanie si svojej vlastnej zeleniny podporuje rozvoj chute a rozširuje jedálniček? Nikde tak nechutí špenát, ako priamo zo záhona, keď pod neho zaparkujete auto...
Aj čerstvé kvety záhradnej brokolice bývajú chutné, jemne sladko-horkasté. Spoznávanie ústami patrí medzi jednu významnú etapu detí. Olizovanie steny, zábradlia, zrkadla, schodov, najlepšie nie v obchodnom dome, je tiež cesta zoznámenia sa so svojim okolím. U detí býva tento zmysel viac podstatnejší, ako u dospelých. Najskôr ochutnajú zem, poolizujú kameň, zjedia lúčne kvety a zrazu ani nevieme, ako začali jesť petržlen.
Nechcete deti o túto hru zmyslov ukrátiť, však nie? Zapojte sa s nami a Chytrou opičkou ado sadenia. Práve teraz je ten ideálny čas, vysadiť si svoju chutnú, šťavnatú zeleninku. Skvelá inšpirácia pre deti je, keď majú vlastný záhradný set, náradie, ktoré im tak akurát padne do ruky, je primerane veľké a nie je pre nich ťažké. To sa zo sadenia stáva naozaj hra, pri ktorej sa prirodzene učia a vyvíja sa motorika.
Pokiaľ nemáte svoju záhradu, vypestujte si niečo doma na okne, napríklad semienka žeruchy, bazalku, kludne aj malú cherry rajčinku. Pokiaľ môže smetiarske auto doniesť zem, bábika vysadiť semienko, kačka z kúpeľne polievať, a dieťa nad tým bude držať dozor, tak to zaručene bude baviť každého.
A aké máte skúsenosti zo zahradkárením vy? Budem vďačná, keď sa s nami v Chytrej opičke o Vaše nápady a skúsenosti podelíte! :-)
Vaša Mima, Maťko, Terka a Jakubko
